Slovenská výprava
na Arktídu
19.marca 1993 prišla na Severný pól prvá slovenská expedícia. Tvorili ju: František Kele(vedúci), Peter Valušiak, P. Pecník, Z.Rudnoki, M. Zaťko a P. Učník(lekár). Cieľom výpravy bolo nie len dosiahnuť po prvý raz v histórii Slovenska Severný pól, ale najme absolvovať Tréning v príprave na Južný pól. Tréningový tábor na pohybujúcom sa ľade niesol názov ,,Dočasná polárna stanica Slovensko 1“. Každý člen výpravy sa na túto expedíciu pripravoval podľa seba. Výstroj na Severný pól poskytovala dostatočné podmienky na strávenie deviatich dní vo veľkej zime. Vetrovky či spacie vaky boli vyrobené tak, aby odolávali mrazom až do mínus 50 celziovych stupňov. Stany alebo záhraby poskytovali primerané podmienky na spanie v Arktickom svete. Ako voda poslúžil roztopený sneh, o ktorý núdza veru nebola.
Keďže Arktídu tvorí tvorí ľad plávajúci na vode, najväčším problémom pre členov Slovenskej výpravy boli trhliny, ktoré sa vytvárali na plávajúcom ľade. Po deviatich dňoch putovania k severnému pólu sa tam konečne dostali. Miesto, kde sa pretína zemská os s povrchom Zeme im pomohol určiť špeciálny prístroj. Prívlastok ,,Arktický kvet“ si výprava osvojila v súvislosti so sklenenou plastikou Jána Zorčáka. Jeho dielo umiestnila výprava podľa želania jeho autora, na Severnom póle.
Avšak výpravu na Južný pól sa nakoniec nepodarilo uskutočniť z nedostatku finančných prostriedkov a Antarktídu dosiahli nezávisle od seba Kele, Valušiak a Zaťko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára